Práve som v archíve RTVS dopozerala Silnú Zostavu z novembra roku 2017. Známa mi na ňu poslala link, keďže vie, že ma téma alkoholu veľmi zaujíma, a práve v tomto dieli sa o ňom diskutovalo. Veľmi som sa potešila, že sa tejto téme venovala takmer hodina, a že sa o alkohole rozprávalo iným spôsobom ako obvykle. Nebol oslavovaný k nebesiam, padlo tam niekoľko veľmi dôležitých reflexií o tom, ako na našu konzumáciu vplýva spoločnosť, náboženstvo, jazyk a spôsob, akým o ňom rozprávame. Niekoľkokrát som si priala byť jednou z diskutujúcich a podeliť sa o množstvo vhľadov a poznatkov, ktoré som v mojej práci za posledných 15 rokov nadobudla*. Povedala som si, že sa zapojím aspoň takto, písomne, a zareagujem na pár vecí, ktoré buď zostali nezodpovedané, alebo poskytli mylné informácie.
Celý program sa začal minútovým klipom fínskej kampane o alkohole a o tom, akú škodu spôsobuje iným[1] (teda tým, čo sú konzumentom alkoholu najbližšie, a v tomto prípade ešte konkrétnejšie – deťom).
Alkoholizmus alebo pitie alkoholu?
Hneď v úvode, po prvej minúte filmu, sa ukázala silná alkoholová norma dominujúca v diskurze o alkohole na Slovensku. Aj z fínčiny aj z angličtiny by sme záverečnú vetu v klipe preložili: „Ako nás vidia naše deti po tom, čo sme požívali alkohol;“ ale do slovenčiny to bolo preložené: „Ako nás vidia naše deti, keď sme opití.“ Spomínaný kampaňový film totiž nehovorí o opitých ľuďoch, ale o ľuďoch, ktorí pili alkohol. A to je veľký rozdiel. Tí, čo zabezpečovali preklad tejto vety, si zrejme ani neuvedomili, že otázka v závere má zahrňovať aj tých, čo si dali alkohol, ale opití neboli. Neuvedomili si to zrejme preto, lebo v našej spoločnosti sa o tejto úrovni konzumácie alkoholu nerozpráva a považuje sa za bezproblematickú. Toto je veľký problém, keďže mnoho škôd (na zdraví, ekonomických, spoločenských) pramení práve z tohto „neškodného“ spôsobu pitia alkoholu.
V tej istej línii pokračovala aj moderátorka Oľga Baková, ktorá fínsku kampaň zhrnula slovami, že nám ukázala „strašidelné postavy dospelých alkoholikov“. Alkoholici sú však veľmi úzka skupina. Automaticky sú potom z diskusie vylúčení mnohí ľudia, ktorí „pijú príležitostne“, tj len z času na čas sú pod vplyvom alkoholu. Samotná kampaň mala byť spúšťačom konverzácie o alkohole v rodine, ale nie vyslovene o alkoholizme v rodine. Prečo? Deti vnímajú dospelých pod vplyvom alkoholu (nielen alkoholikov) ako niečo nepríjemné (ako to Anna Šišková v rozhovore aj vlastnou skúsenosťou potvrdila). Dokazujú to aj rôzne štúdie, ktoré vo Švédsku preložili do komunikačnej kampane pod názvom: „Deti majú prehľad“ (Barn har full koll).
V kampani hovoria deti o tom, ako sa cítia, keď dospelí konzumujú alkohol v ich prítomnosti. Zo štúdií je jasné, že nejde len o zmenu správania v opitosti, ale už oveľa skôr: po poháriku-dvoch. Vo vnímaní detí sú títo dospelí zrazu nejakí prítulnejší, reagujú inak ako za triezva, sú hlasnejší, a naviac, „čudne smrdia“. A k tomu potom napríklad fajčia aj napriek tomu, že sami hovoria, že nechcú fajčiť, a podobne. To všetko je správanie, ktoré deťom nie je známe a nevytvára pocit bezpečia. Deti sú z toho nervózne, cítia sa nepríjemne, niekedy sa aj boja. „Ja chcem odtiaľ prosto odísť. Jednoducho s nimi vtedy nechcem byť,“ hovorí jedno z opýtaných detí. Tieto stavy dokazuje aj iná štúdia publikovaná v JAMA Pediatrics, ktorá potvrdzuje, že aj „bežné“ konzumovanie alkoholu rodičmi má negatívny dopad na mentálne zdravie ich detí.
Takže je dôležité rozlišovať, či hovoríme o alkoholikoch v rodine, alebo o dospelých, ktorých správanie sa pod vplyvom alkoholu mení. Fínska, ale aj švédska kampaň chcú poukázať práve na túto zmenu správania. Ak sa totiž sústredíme len na alkoholizmus, unikne nám množstvo príčin budúcich ťažkostí u detí, ktorým by sme mohli predísť, ak by sme zmenili spôsob komunikácie už aj o tomto jave a uznali ho za reálny problém.
Je to ako povrazolezectvo
Veľmi ma však potešil samotný rozhovor a reflexie v diskusii, ktorá nasledovala po zhliadnutí kampaňového klipu. Išlo o úprimné vyjadrenie herečky Anny Šiškovej, ktorá otvorene povedala, že alkohol a ním spôsobené správanie vo svojom okolí nemá rada. Podobne sa vyjadrila koučka Hana Skljarszka, ktorá sa niekedy vyhýba krčmám a podnikom, keďže sa nevie vysporiadať so správaním ľudí pod vplyvom alkoholu. Vyhlásenia tohto typu si veľmi cením, pretože v spoločnosti, ktorá alkohol zbožňuje, ospevuje, oslavuje a plne využíva všetky výhody, ktoré nám alkohol prináša, nie je až také jednoduché povedať, že nie sme jeho fanúšikmi. Vystavujeme sa tým „nebezpečiu“, že niekoho urazíme.
Jed ako dar
K sile alkoholovej normy sa potom vyjadrila etnologička Táňa Podolinská. Začala hovoriť o tom, akú úlohu alkoholu pripisujeme, a to, že na jednej strane vyvoláva úzkosť a obavy a často si vytvárame od neho aj odstup, no na druhej strane ho paradoxne používame na zbližovanie a obdarúvame ním druhých ľudí. Neviem, či existuje ešte nejaký iný produkt, alebo látka, ktorá je aj napriek toľkým nežiadúcim účinkom veľmi častým darom a spoločníkom. O tomto paradoxe a tzv. alkoholovej norme sme sa s členmi Movendi SK rozprávali aj v našej diskusii „Na Zdravie“ . Uverejnili sme o tom aj sériu textov na sociálnych sieťach. Darovaním alkoholu komunikujeme, že je to úplne normálna látka, ktorá má niekomu priniesť radosť, alebo akékoľvek želané psychické rozpoloženie. Hovoríme tým, že je to prostriedok zbližovania, úcty a priateľstva. A to je pritom alkohol častým účastníkom násilia, zanedbávania a tí, čo prestali požívať alkohol tvrdia, že aj povrchných vzťahov, keďže niekedy bol alkohol to jediné, čo mali dvaja alebo aj celá skupina ľudí spoločné. Alkohol taktiež prispieva k strachu a obavám aj u tých, čo ho konzumujú, ale aj u tých, čo sú v ich najbližšom okolí. Na toto sa zabúda (alebo sa na to vôbec nemyslí) pri každom nákupe novej fľašky.
A to ma vedie k niekoľkým výrokom, ktoré v diskusii zazneli a sú čistá nepravda. Je to veľká škoda, keďže sme počuli hlavne veľmi veľa zaujímavých poznámok a dôležitých faktov. To ale posilňuje všetky vyhlásenia, vrátane tých, ktoré nie sú založené na objektívnych dátach. Najhoršie na tom je, že mnohé prichádzajú od terapeutky Jany Žemličkovej, ktorá je v tejto diskusii odborníčkou, má najviac času vyjadriť sa, vysvetľuje mnoho javov, veľmi dobre objasňuje určité informácie, ale vzápätí vysloví vety, ktoré, keď sa uznajú za pravdivé, môžu napáchať mnoho škôd. Poďme si ich tu zhrnúť a rozobrať:
„Každý hlt škodí – to nie je pravda,“ hovorí Jana Žemličková.
Mýli sa. Je to pravda. Každý hlt škodí. Táto relácia bola nakrútená v roku 2017 a my už od roku 1988 vieme, že alkohol sa radí medzi karcinogény prvej kategórie, do ktorej patrí napríklad aj azbest. (Kto by si dal štipku azbestu?) Treba ale uznať, že až v roku 2018 sa roztrhlo vrece so štúdiami potvrdzujúcimi, že alkohol nie je ľudskému telu prospešný v žiadnych dávkach, a že neexistuje bezpečné množstvo alkoholu. V septembri 2019 sa k tomu jasne vyjadrila aj Svetová Zdravotnícka Organizácia po tom, čo renomovaný medicínsky časopis Lancet publikoval štúdiu o tom, že akákoľvek konzumácia alkoholu, bez ohľadu na jeho množstvo, vedie k strate zdravých rokov v živote. Čiže to človeka nemusí klepnúť hneď, ale zhorši to kvalitu prežitých rokov.
„Pitie (alkoholu) ako také, nie je zlé. Nehovorme o pití ako o probléme,“ hovorí Jana Žemličková.
Viem, že vyvracať toto tvrdenie bude znieť v mnohých ušiach veľmi provokatívne, ale nehovoriť o pití alkoholu ako o probléme, pri vedomostiach, ktoré o ňom máme, je chyba. Veď sa len zamyslime: alkohol je jedovatá, rakovinotvorná, závislosť vyvolávajúca látka, ktorej konzumácia nemá dopad len na samotného konzumenta, ale aj na ľudí v jeho blízkych kruhoch a na spoločnosť ako takú. Spoločnosť nesie nemalú finančnú záťaž pre výdavky na škody spôsobené alkoholom (zdravotníctvo, polícia, znížená produktivita v práci atď). Každý občan Európskej únie zaplatí zo svojich daní ročne 310 EUR na tieto škody (V EÚ sú vyčíslené na 156 miliárd EUR ročne). Navyše, my, ľudia, sme tvori sociálne a učíme sa odpozorovaním správania druhých. Ak požívanie alkoholu nepovažujeme za problém, jednoducho ho normalizujeme aj so škodami, ktoré prináša a takéto správanie bez akýchkoľvek otázok opakujeme. Ale v roku 2020 (a v tomto prípade aj v roku 2017) nám pojmy ako udržateľný rozvoj nie sú cudzie a produkcia, distribúcia a konzumácia alkoholu do konceptu udržateľnosti nezapadajú.
Spotreba vody pri výrobe alkoholu je veľká (na liter vína sa spotrebuje 870 litrov vody a na liter piva takmer 300 litrov) a zasahuje do životného prostredia aj životov ľudí, ktorí žijú v oblastiach ohrozovaných nedostatkom pitnej vody. Na svete žijú 4 milióny ľudí, ktorí majú veľmi obmedzený prístup k pitnej vode v období minimálne jedného mesiaca za rok, kým sa aj v týchto oblastiach produkuje alkohol. O alkohole, jeho produkcii a dopade na životné prostredie by sa dalo povedať veľmi veľa a udržateľný rozvoj a alkohol je kapitola sama osebe, takže sa k tejto téme vrátim v inom článku. Záverom z toho ale je, že pitie alkoholu je problém. Ak ho ľudia chcú požívať, nech tak robia, ale nemôžeme bagatelizovať všetky dopady našej konzumácie či už na vlastné zdravie, alebo na životy iných ľudí a na klimatickú krízu.
Ďalšia téma, ktorá by si zaslúžila viac pozornosti alebo vysvetlenia v diskusii, bola odpoveď na otázku, či z dieťaťa alkoholikov vyrastie alkoholik. Pravdaže, existuje veľa ľudí, ktorí v takomto rodinnom prostredí vyrastali a majú sa fajn (alebo tak aspoň pôsobia). Ale pre väčšinu ľudí to neplatí. Čo-to o tom vieme, ale veľa informácií chýba, keďže sa nám tu stretajú dve tabuizované témy: Jedným tabu je hovoriť o alkohole v rodine a druhým tabu je hovoriť o poruchách duševného zdravia vrátane úzkostí a depresií.
U detí v rodinách, v ktorých sa vyskytuje problém s alkoholom u rodičov, je [2]:
- 5x väčšia pravdepodobnosť, že si vypestujú poruchy príjmu potravy;
- 3x väčšia pravdepodobnosť, že spáchajú samovraždu;
- 4x väčšia pravdepodobnosť, že budú mať problém s užívaním alkoholu.
Čiže napriek pár šťastným jednotlivcom, ktorí sa cez problémy s alkoholom svojich rodičov preniesli, u väčšiny sa prejavia rôzne ťažkosti s duševným zdravím a, bohužiaľ, majú dopad aj na ďalšie generácie.
Zodpovednosť jednotlivca alebo zodpovednosť štátu?
Ďalším zaujímavým momentom v diskusii bol rozhovor medzi Annou Šiškovou a Janou Žemličkovou o systémových celoplošných opatreniach. Anna Šišková sa zamyslela nad riešeniami otázky tabaku, v ktorých hrá dôležitú úlohu aj štát. Zákaz reklamy na tabakové výrobky alebo obmedzenie fajčenia na vybrané zóny (čiže celoplošné opatrenia s účinkom na mnoho ľudí) jednoznačne prispievajú k zníženiu fajčenia a s tým spojených problémov (ročne zabije 8 miliónov ľudí). Herečka si myslí, že reklama na alkohol by mala byť zakázaná. Psychoterapeutka však tvrdí, že celoplošné opatrenia nie sú podstatné a ak u ľudí vybudujeme schopnosť lepšie sa rozhodovať (individuálny prístup), problém vyriešime. Pravda je však taká, že tak ako pri fajčení, podobne je to aj s alkoholom. Celoplošné opatrenia dokonca odporúča Svetová Zdravotnícka Organizácia ako tie, ktoré ochránia naše zdravie najefektívnejšie. Za najúčinnejšie považuje tie, ktoré regulujú ceny (vyššia cena – nižšia konzumácia), obmedzujú prístup (otváracie hodiny, špecializované predajne, veková hranica) a obmedzujú reklamu (regulujú marketing alkoholu). Tieto riešenia, ak by boli zavedené na celom Slovensku, by priniesli oveľa pozitívnejšie výsledky (zachránené životy, znížené ekonomické výdavky, bezpečnejšie ulice a domácnosti), než len edukácia o alkohole a rôzne „klasické“ prevenčné programy. Tu sa vyjadruje pani Žemličková chybne, keď tvrdí, že stačí viesť k „zodpovednému pitiu“ (alkoholu) a naučiť ľudí sa správne rozhodovať. Tento prístup môže mať 100% efekt na pár jedincov a 80% efekt na ďalšiu malú skupinu ľudí, ale to nestačí. Momentálne nemáme zdroje a kapacity tento individuálny prístup aplikovať tak, aby zabral na širokú populáciu. Fínsko je úžasným prikladom toho, ako sa menil výskyt škôd spôsobenými alkoholom v závislosti od výšky cien alkoholu (teda celoplošných riešení). Zníženie cien alkoholu v roku 2018 viedlo k nárastu úmrtí spôsobených alkoholom o 6,5 percenta v porovnaní s rokom 2017. Keď Rusko zaviedlo celoplošné opatrenia, priemerná dĺžka života dosiahla historickej výšky a úmrtnosť sa znížila o 39% u mužov a 36% u žien.
Samotná edukácia a učenie ľudí robiť správne rozhodnutia bohužiaľ nestačí, keďže žijeme vo svete, ktorého fungovanie stojí na našom konzume, a marketing produktov je kyslíkom pre tvorbu a existenciu našich potrieb a nutkania ich napĺňať. Alkohol ale nie je obyčajný produkt. Nie je to oblečenie, nie je to elektronika a už vôbec to nie je jedlo alebo tekutina, ktoré k životu nevyhnutne potrebujeme. Naopak, je to látka, ako aj pani Žemličková správne poznamenala, C2H5OH, teda etanol, raz zabalená v elegantnej fľaške šampanského, inokedy v pivovej plechovke, ale vždy s efektom jedu a karcinogénu. A preto je nefér nechávať všetku zodpovednosť na ľuďoch, keď z behaviorálnej ekonomiky a psychológie vieme presne, ako poštuchnúť ľudí k určitému správaniu a vieme aj veľmi dobre, že sa tieto vedomosti využivajú v propagácii alkoholu. Ak sa môžu využívať v podmieňovaní ľudí, aby tento jed konzumovali, tak aj štát, keďže má za úlohu chrániť ľudské práva svojich občanov (a právo na zdravie je jedným z nich), by mal praktizovať takú politiku, ktorá vytvára tie najlepšie podmienky pre najlepšie možné zdravie všetkých ľudí, a ktorá ich vedie k zdravým voľbám v každodennom živote. A to sa dá dosiahnuť cenami, zákazom reklamy na alkohol alebo reguláciou jeho dostupnosti.
Alkoholová norma vedie k tabuizácii problémov s alkoholom
Posledná vec, ktorej by som sa chcela dotknúť, je alkoholová norma. Bola perfektne načrtnutá cez niektoré výroky, ako už spomínané oslavy a zbližovanie sa cez alkohol, ale aj cez dobrú radu od pani Žemličkovej, nikdy si nenaliať pohárik alkoholu s tými, u ktorých máme podozrenie (alebo sme si istí), že majú problém s alkoholom. Možno si to nechcú priznať, možno to aj vedia, ale nechcú sa ísť liečiť, a tak, čo určite môžeme urobiť je, že si s nimi nikdy nenalejeme. Kde je tu alkoholová norma? V tom, že sa nalieva takmer všade bez uváženia. Rodinné oslavy, firemné oslavy, afterworky, alebo po tréningu so svojou skupinou a podobne. A to podčiarkla aj koučka Hana Skljarszka. V našich mysliach je zakódované, že pitie alkoholu je v poriadku. Vidíme to vo filmoch, čítame v knihách, kam sa len pozrieme, vidíme, že požívanie alkoholu je OK. Že je to normálne. A naopak, tí, čo majú problém s alkoholom, sú na pokraji spoločnosti. Samozrejme to nie je pravda. Je medzi nami veľa fungujúcich alkoholikov. Na Slovensku je 11 percent ľudí, teda jeden z deviatich ľudí, závislých od alkoholu. Alkoholová norma vedie k tomu, že ľudia, ktorí majú problém s alkoholom, si myslia, že sú jediní, ktorí zlyhali a všetci ostatní to majú pod kontrolou. Preto o svojom probléme nehovoria a často ho ani neriešia. Táto domnienka problém s alkoholom tabuiziuje. O tabu sa nerozpráva často ani v rodine, takže taká rodinná oslava, kde sa veselo nalieva bez ohľadu na to, že za stolom možno sedí človek, ktorý s alkoholom zvádza vnútorný boj, môže byť pre týchto ľudí mínovým poľom.
Okrem nepripíjania si s tými, o ktorých vieme, že problém s alkoholom majú, je zo strany dospelých efektívne uvedomiť si, že deti naše správanie kopírujú. Preto, ak rodičia chcú, aby ich dieťa alkoholu neholdovalo, je najlepšie ten alkohol doma nepiť a neromantizovať alebo neprezentovať, ako riešenie na všetko. Zákazy rodičov totiž neprinášajú žiadané výsledky, keď činy popierajú ich vlastné slová. To isté sa dá aplikovať aj na spoločnosť. Hovorí sa, že prohibícia alkoholu nefunguje. Za príklad sa uvádza situácia v USA pred 100 rokomi, keď bol alkohol zakázaný. Keď sa však pozrieme na čísla, konzumácia alkoholu počas prohibície výrazne klesla a problémy s ňou nastali kvôli iným javom (aj k tomu sa dostaneme v budúcom blogu). Podstata toho ale je, že ak by sa alkohol zakázal, ale jeho účinky by sa naďalej oslavovali a prezentoval by sa ako „sladké ovocie“, symbol zábavy, symbol bohatstva, úspechu a výkonu, tak zákaz, samozrejme, nebude fungovať. Spomeňme si však na množstvo príkladov, v ktorých zákaz (alebo príkaz) funguje, keď sa na ňom spoločnosť zjednotí a neprotirečí si. Napríklad ochranné pásy v aute, zákaz parkovania (a aj keď to pár jedincov nedodržiava, drvivá väčšina na tomto zákaze participuje).
V kontexte správania rodičov, ako najvýznamnejších vzorov pre deti, je ešte zaujímavé aj to, že deti sa učia správaniu spojenému s alkoholom ešte predtým, ako ho začnú konzumovať. Už 4-8 ročné deti vedia, v ktorých situáciách sa pije alkohol, čo môže viesť k požívaniu alkoholu v skorom veku a k častej konzumácii neskôr v živote.
Sviatok každý piatok
A na záver, veľmi silný a nebezpečný citát od Anny Šiškovej: „Tak sa ti nemôže stať, že sa staneš alkoholikom, ak to naozaj dobre dávkuješ a máš to ako nejaký sviatok“. To je, bohužiaľ, cesta u mnohých ľudí, ako sa tými alkoholikmi stali. Že si spravili z pitia alkoholu sviatok. Či už v kruhu známych, alebo sami pred TV obrazovkou každý piatkový večer. V súčasnej dobe, keď cítime veľa stresu a nevieme sa uvoľniť, alkohol je často videný ako skratka k oddychu, alebo dokonca únik z reality, až sa stane pravidelným dopravným prostriedkom do iného sveta. Po čase človeka tento prostriedok už nikam neprepravuje, ale závislosť je vypestovaná a z vychutnávania sviatočného momentu sa stane prežívanie pohromy.
Alkohol nie je sviatok, ale my sme sa podmieňovaním ako Pavlovove psy naučili, že je to odpoveď na všetko. Vďaka našej alkoholovej „kultúre“ veríme tomu, že alkohol je spúšťačom dobrej nálady, upevňovačom vzťahov, skrášľovačom výzoru, dokonca niečím ako Viagra. Je to zázračný nápoj pôsobiaci na naše sebavedomie a na našu výkonnosť. Ani jedna z týchto vlastností neprináleží pôsobeniu C2H5OH v našom tele a v niektorých prípadoch má práveže opačné účinky. Jedným z príkladov je neschopnosť erekcie u mužov po poživaní alkoholu. Pozitívne zážitky po konzumácii alkoholu sú často naučené správanie spojené s očakávaniami a s prostredím, v ktorom alkohol konzumujeme, a teda tieto pocity vieme „vyvolať“ aj bez konzumácie etanolu.
Každá z týchto tém by sa dala rozvinúť ešte podrobnejšie a v Movendi SK sa na ne pozrieme ešte bližšie. Buď v podobe blogu, alebo našej diskusie Na zdravie, či podcastu (alebo oboch). Opäť chcem povedať, že diskusia v Silnej zostave bola výborná a veľmi užitočná a aj vďaka nej vznikol tento text. Veľmi si vážim príspevky všetkých účastníčok a dúfam, že spolu s nimi aj tento blog inšpiruje viacerých o alkohole rozmýšľať novým spôsobom, ktorý pomôže zmeniť našu alkoholovú normu k niečomu lepšiemu a prospešnejšiemu pre všetkých.
Autorka: Kristína Šperková
*Autorka je prezidentka Movendi International – celosvetovej organizacie pre rozvoj prostrednictvom prevencie (Development through alcohol prevention)
[1] Po anglicky je na to výraz „harm to others“.
[2] https://movendi.ngo/wp-content/uploads/2016/02/UDHR-CoA-booklet.pdf